KOMUNITNÉ PLÁNOVANIE
Komunitné plánovanie nám dáva odpoveď na otázku koľko a aké sociálne služby chceme vytvoriť a aké zdroje (finančné i materiálne) máme k dispozícii. Definuje komu sa sociálne služby poskytnú, kde a akým spôsobom.
Komunitné plánovanie:
- je proces zisťovania potrieb a zdrojov a hľadanie najlepších riešení v oblasti sociálnych služieb
- je priame vyjednávanie medzi zadávateľmi, poskytovateľmi a užívateľmi služieb, ktorého výsledkom má byť komunitný plán
- funguje na princípe partnerstva a spolupráce, tzn. zapojenie všetkých ľudí, ktorých sa daná oblasť týka do procesu rozhodovania
- je opakovateľný, štandardizovaný a cyklický proces
Účastníci komunitného plánovania:
Zadávatelia služieb
- objednávateľ komunitného plánu
Ak je zadávateľom komunitného plánu menšia obec, je dobre, keď sa spojí viacero obcí a dohodnú sa na vypracovaní spoločného komunitného plánu a to prostredníctvom spoločnej pracovnej skupiny, v ktorej budú zástupcovia každej z obcí
Poskytovatelia služieb
- subjekty poskytujúce štátne alebo neštátne sociálne služby. Plánovania by sa mali zúčastniť poskytovatelia zo všetkých kategórií sociálnych služieb, ktorí zapojením sa do komunitného plánovania získavajú možnosť podieľať sa na ďalšom rozvoji sociálnych služieb, nadviazať spoluprácu s inými poskytovateľmi a získať nové informácie o trendoch v oblasti sociálnych služieb
Užívatelia služieb
– cieľové skupiny, osoby so zvláštnymi potrebami, ktorým sú služby určené
Zapojením užívateľov služieb do komunitného plánovania získavame informácie o ich potrebách, na ktoré treba reagovať, o súčasnej kvalite sociálnych služieb a o možných zdrojoch uspokojovania ich potrieb (susedská výpomoc, svojpomocné skupiny).
Cieľom
komunitného plánovania je predísť sociálnemu vylúčeniu a sociálnej izolácii ohrozených jednotlivcov a skupín a opäť vtiahnuť do života komunity tých, ktorí stoja na jej okraji.
Fázy komunitného plánovania:
1. Príprava prostredia
Sformuje sa pracovná skupina, ktorá bude pracovať počas procesu komunitného plánovania. Vytipujú sa kľúčové osobnosti, zástupcovia mesta alebo obce, zástupcovia užívateľov, ako aj poskytovateľov služieb. Príprava informačnej stratégie v sebe zahŕňa spôsob informovania verejnosti o procese komunitného plánovania a priestor pre otázky občanov.
2. Vytvorenie riadiacej štruktúry pre komunitné plánovanie
Zorganizovanie pracovných stretnutí poskytovateľov, zadávateľov i zástupcov všetkých cieľových skupín, ktoré sú užívateľmi sociálnych služieb. Táto fáza v sebe zahŕňa zadefinovanie potrieb danej komunity, SWOT analýza, určenie priorít pre uspokojenie potrieb a poskytovanie sociálnych služieb.
3. Analýza potrieb občanov a porozumenie problémom v komunite
Zástupcovia všetkých cieľových skupín majú priestor na zadefinovanie spoločných záujmov a potrieb. Spolu s prevádzkovateľmi sociálnych služieb sa zhodnotia silné a slabé stránky existujúceho systému sociálnych služieb, vymenujú sa riziká i príležitosti a možnosti ďalšieho rozvoja sociálnych služieb.
4. Návrh rozvoja sociálnych služieb
Je potrebné stanoviť smer, ktorým sa budú sociálne služby v budúcnosti uberať, cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, prekážky, ktoré pri rozvoji sociálnych služieb bude treba prekonať, ako aj zdroje, ktoré môžeme pri ich rozvoji využiť.
5. Stratégia rozvoja sociálnych služieb
Stratégia rozvoja sociálnych služieb v sebe zahŕňa plán postupných krokov na dosiahnutie stanovených cieľov, spôsob sledovania realizácie a spracovanie konečnej verzie komunitného plánu, ktorú musí po pripomienkovaní verejnosťou schváliť zastupiteľstvo. To je nevyhnutnou podmienkou jeho úspešnej realizácie.
6. Realizácia komunitného plánu rozvoja sociálnych služieb
Znamená uskutočňovanie plánu, jeho vyhodnocovanie, informácie pre verejnosť o jeho realizácii, možnosť so súhlasom realizačného tímu previesť zmenu v pôvodnom komunitnom pláne.